Často som sa trápila kvôli rozporu medzi tým, čo si hovoril a tým, čo som cítila. Možno som i vybuchla, keď som neovládla svoje city, ktoré mi oveľa jasnejšie odhaľovali pravdu, ako tvoje slová, ktoré ju zahmlievali a popierali.
Bola som presvedčená, že chybu musím hľadať u teba a tak som stratila veľa času, kým som zistila, že podstatu rozporov musím hľadať u seba. Áno, chcem ťa mať prečítaného, a tak som sa sústredila na teba. Chyba! Ak chcem poznávať ľudskú bytosť, musím poznať najprv sama seba. Len tak dokážem pochopiť tvoje pohnútky, tvoje správanie, tvoje ego. Chrániš ma pred pravdou, ktorá by mi mohla ublížiť a netušíš, že vidím aj to nevypovedané a ubližuje mi tvoja nedôvera v to, že viem prijať pravdu, ktorá nie je v súlade s mojimi hodnotami, viem ju akceptovať. Máš právo slobodne žiť, rozhodovať sa a konať, je to tvoj život.
Buď ku mne úprimný. Hovor mi pravdu, aj keď raní. Zamlčaná pravda, ktorú tuším, bolí viac. Pravda je ako slnko - je jasná, čim je bližšie k tebe, tým viac ho cítiš, môže ťa spáliť (ak si nepripravený), alebo zachrániť, keď poznáš jeho silu. Jedno je isté, keby nebolo slnka, život na zemi by zanikol. Želám si aby si ma pochopil a dôveroval mi. Tak ako Zem nemôže existovať bez Slnka, ani ja nemôžem existovať bez Pravdy!
Komentáre
...
vystihnuté